Môj princ

Každá žena aspoň raz v živote snívala o tom, aký by mal byť jej princ, jej ideálny muž. Možno krásny, mladý, šarmantný a bohatý muž, do ktorého sa hneď na prvý pohľad zamiluje a on tiež.

No nie o takom princovi chcem písať. Síce bol bohatý, inteligentný, mal aj drahé auto, mohutný Range Rover, ktorým som jazdila iba ja, lebo on už to nedokázal.

Môj princ mal už 80 rokov, keď som ho spoznala. Bol mojím druhým pacientom v Rakúsku. V jeho žilách tiekla skutočne modrá krv, rakúsky knieža, vysokopostavený politik, s niekoľkým vysokoškolským vzdelaním, univerzitný profesor a mohla by som ešte pokračovať.

Ja, jednoduchá žena, ešte ani nemecky som dobre nevedela, takže som bola “ dumm“ (hlúpa), niekedy preto, lebo som nerozumela, čo povedal, inokedy preto, lebo som nevedela bezchybne odpovedať.
Mala som veľa práce, ale radšej som pracovala, ako sedieť pri ňom a robiť mu spoločnosť.

Mal dvoch krásnych labradorov. Ten veľký dom bol plný ich srsti. Kým som upratovala, on čítal a sledoval čas. Prvé dni som bola lenivá, lebo som prácu nestíhala na čas, podľa jeho predstáv.
Kráľovské raňajky, jedlá z kvalitných surovín, hojnosť zo všetkého a predsa- za dvakrát 2 týždne som schudla 8 kíl-od stresu.

Môj princ dosiahol v živote všetko, čo mohol, úspech, slávu, úctu, bohatsvo, ale nebol šťastný. Mal peknú rodinu, dve deti, ale aj oni boli “ dumm“, lebo nemali vysokoškolské vzdelanie. Dvakrát bol ženatý, jeho druhá žena spáchala samovraždu.

Veľmi miloval svoju druhú ženu, ale najviac miloval seba.

Pred niekoľkými rokmi si dal urobiť tri sochy- samého seba. Jedna socha stála vedľa kresla, kde zvykol oddychovať celé popoludnie, druhú vyložil na chodbu, aby to každý videl. Tretia stála v záhrade na takom mieste, kde ju bolo vidno z ulice aj zozadu z terasy.

Čo som tam mala rada ja? Možno budete prekvapení: psov, krásnu prírodu a jazdenie jeho autom.

Jeho som ľutovala. Taký silný a úspešný človek, na starobu zostal úplne sám. Bol vážne chorý, odkázaný na opatrovateľku , bez ktorej pomoci nevedel vstať ani z kresla.

Andrea Chovanová- opatrovateľka

(publikované so súhlasom autorky)

Ďalšie Andreine články:

Kliatba pýchy, alebo dobrovoľne uväznená

(prejsť na článok)

Zážitky z Nemecka (prejsť na článok)

Máte aj vy svoj opatrovateľský príbeh, o ktorý by ste sa chceli podeliť? Napíšte mi na email: marta.kluchova@gmail.com

Marta Kluchova

Som virtuálna asistentka a opatrovateľka v domácom prostredí. Milujem moju rodina a malého synka, ktorého som dostala do daru v pokročilom veku. Niekoľko rokov som pracovala ako opatrovateľka seniorov v Nemecku a Rakúsku a preto dôverne poznám starosti aj radosti turnusových opatrovateliek. Mám rada cestovanie, knihy, písanie... Som zberateľka príbehov - hlavne opatrovateľských. Nemám rada stereotyp, zmena je pre mňa život, prijímam výzvy na vzdory strachu a som vďačná za každý nový deň. Som autorkou eBooku SOM OPATROVATEĽKA- Dva životy jednej ženy a eBooku MôJ DVOJITÝ ŽIVOT OPATROVATEĽKY , a tiež knihy DENNÍK OPATROVATEĽKY . Baví ma inšpirovať ľudí k tomu, aby sa nebáli prekračovať vlastné hranice. Viac o mne sa dozviete tu >>

Kniha:

DENNÍK OPATROVATEĽKY

Cestujete do zahraničia, ostávate na turnusy a pracujete 24 hodín denne? Máte pocit, že vaša práca je psychicky náročná a vyčerpávajúca? Cítite sa unavená a obávate sa budúcnosti?

ROZUMIEM VÁM!

Aj ja som Opatrovateľka.

Aj mne býva smutno za rodinou, deťmi, priateľmi. Aj ja občas plačem v noci do vankúša.

Som žena ako vy. Na Slovensku mama, v Rakúsku opatrovateľka, žijúca cudzí život.

V tejto knihe nájdete mnohé opatrovateľské zážitky, myšlienky, smútky aj radosti. Nazrite do knihy a ja vám sľubujem, že so mnou budete plakať aj sa smiať a že sa v nej mnohé nájdete.