Slovenské Vianoce vo Viedni

Čas vianočných sviatkov je síce o radosti, ale pre opatrovateľky a ich klientov to tak vždy nie je. Priatelia mi závidia krásy Viedne, kde sa pracovne nachádzam už tretí rok. Nie som tam však na dovolenke. Nežijem tam, len tam pracujem. Napriek tomu to mesto milujem.

Mám v živej pamäti ako som do Viedne prišla prvý krát. Bolo to v predvianočnom čase a ešte som nebola opatrovateľkou. Bola to služobná cesta do sídla firmy.  Pracovala som v poisťovni a v skupine kolegov som bola takmer najmladšia. Vtedy som po nemecky nevedela ani len základne konverzačné frázy.

Pracovne sme sa prišli zoznámiť s dôchodkovým poistením. Rady tipu, že poistiť sa na dôchodok je potrebné hneď od prvého zamestnania, sa mi zdali smiešne. Áno, dnes už viem, že práve z týchto dôchodkových poistiek si môžu Rakúšania dovoliť súkromné opatrovateľky. Majú svoje renty ako bonus k bežným dôchodkom plus ich  štedré sociálne dávky.

Pracujem v Rakúsku ako opatrovateľka šesť rokov. Prežila som v službe aj niekoľko vianočných sviatkov. Niektoré boli pekné a iné mi prišli zvláštne. Dokážem pochopiť, že rodiny chcú mať opatrovateľky aj cez sviatky. Nemyslím si, že je to od nich sebecké. Mnohí naši klienti v podstate rodiny nemajú. Uvedomujú si svoj vek aj zdravotný stav alebo naopak pre svoju demenciu už nechápu čo sa deje v bežnom živote okolo nich.

Som opatrovateľka, tiež bývam smutná, keď nie som cez sviatky doma s mojimi blízkymi. Čo ma  však naozaj hnevá,  je fakt ako niektoré kolegyne účelovo idú na PN-ku.  Je to ako „vianočný mor“ a ťažká skúška pre agentúry. Obdivujem tie opatrovateľky, čo zoberú vianočné zástupy, aby mohla byť doma kolegyňa pri svojich malých deťoch. Žiadne príplatky za sviatky vám totiž nezaplatia vašu domácu pohodu. Je však logické príplatky žiadať a solídne agentúry ich majú v zmluvách, rovnako ako voľno pre opatrovateľky.

Vianoce sú aj o dávaní darčekov. Nie všetky dary musia mať materiálnu podobu. Najväčším darom pre opatrovateľku je rozumná kolegyňa. Nechá vás doma oddýchnuť, je ochotná sa dohodnúť a občas posunúť turnus. No hlavne nerobí rozbroje u klienta a jeho rodiny. Nepotrebuje si dokazovať, že ona je tá najlepšia a najmúdrejšia.

Ďalším darom sú priateľky opatrovateľky. Nemusia byť z vašej agentúry, z vášho mesta či kraja a ani tej istej národnosti. Opatrovateľku totiž pochopí iba opatrovateľka. Vypočuje,  poradí aj správne nakopne, ak treba. Mnohé sa poznáme iba virtuálne a tešíme sa,  že raz sa niekde stretneme cestou domov či do práce v autách alebo vo vlakoch. Mňa to napríklad poteší, ak mi na stretnutie do Košíc príde aj opatrovateľka z iného mesta, lebo ma už jednoducho chcela vidieť.

Tiež mám také, čo ich raz dúfam stretnem osobne. Niektoré nás pred dvoma rokmi spojil slovenský rozhlas v ich vianočnej relácii, keď sme hovorili o tom, čo je v našej práci opatrovateľky najťažšie. Áno, odlúčenie, tá samota a život s kufrom medzi Slovenskom, kde sme doma a Rakúskom,  kde pracujeme.

Z mojich pracovných vianočných sviatkov chcem spomenúť tie, keď ich so mnou vo Viedni strávila moja mama. Mohla si vyskúšať naše dlhé cestovanie autom s inými opatrovateľkami. Prvý krát si pozrela, kde vlastne pracujem. S mojou klientkou si hneď  porozumeli,  hoci mama nemecky nehovorí.

Tak som mala vo Viedni slovenské Vianoce nie len ja, ale rovnako moja klientka. Mama varila pre nás tri v našom služobnom byte. Tak som sa venovala klientke a trochu som sviatočne vyzdobila jej izbu. Tešila sa z každej maličkosti. Pár vetvičiek jedličky a adventný veniec s červenými sviečkami. Bola zvedavá na naše vianočné menu. Ochutnala kapustnicu, no ona bez klobásky, lebo neje bravčové mäso. Majonézový zemiakový šalát a smaženú rybu. Ryby má veľmi rada. Samozrejme vianočné koláčiky a sladkosti k tomu.

Dostala malé darčeky. Slovenský  čokoládový dezert od mamy a odo mňa krém a perličkový náhrdelník. Rada sa parádi aj vo svojom veku 84 rokov. Ona pre mňa mala tiež v obálke s vianočným pozdravom pripravené aj peniaze ako darček a poďakovanie za moju prácu.

Stará pani si krátila čas  pri televízii alebo telefonovala priateľkám. Niektoré má v Anglicku, kde ako mladá odišla pracovať a stala sa tam zdravotnou sestrou. Možno preto chápe našu prácu v zahraničí. Sama síce nemá deti, no vždy sa pýta na mojich synov ako sa im darí. Starší sa s ňou stretol, keď ma bol navštíviť a perfektne sa porozprávali po anglicky.

Je to klientka,  pri ktorej som najdlhšie. Nie je to s ňou vždy ľahké. Mám ju však rada. Teší sa z návštev mojich priateliek, keď prídu ku mne na kávu alebo na čaj, tak jej vždy niečo dobré donesú. Vďaka týmto priateľkám vo Viedni nezablúdim a mohla som aj mojej mame v čase voľna čo to ukázať.

Som v lokalite neďaleko Schonbrunnu, ale metrom sa dá pozrieť vlastne všetko. Mama videla aj Stefansdom a hneď povedala, že náš gotický kostol  Sv. Alžbety v Košiciach je krajší. Trhy sa jej najviac páčili pri Rathause. Ochutnala typicky viedenský pomarančový punč a hrnček si zobrala na pamiatku domov. Mala teda taký moderný zážitkový darček a výlet zároveň.

Takto jednoducho som vlastne potešila dve staré ženy, aby ani jedna z nich nebola cez Vianoce sama. Ich radosť potešila aj mňa, hoci som nemohla byť doma so synmi. Boli to pekné Vianoce, aj keď pracovné…

Jana Borzová

Zažili ste aj Vy príbeh, o ktorý sa chcete podeliť? Napíšte mi: marta.kluchova@gmail.com