Keď prechádzaš peklom, neprestávaj kráčať

Keď prechádzaš peklom, neprestávaj kráčať. V živote človeka občas prídu chvíle, keď je zúfalý, nevie, čo robiť, ako ďalej žiť, cíti sa ako zabetónovaný a má pocit, že nikdy už nič nebude dobré. Ver mi, bude. Všetko, čo sa ti deje teraz, nech je to akokoľvek zlé, deje sa pre tvoje dobro.

Aj keď teraz nevidíš nijaký zmysel toho, prečo sa veci dejú tak, ako sa dejú, ver, že to zmysel má. Pochopíš to neskôr. Raz príde deň, keď všetko do seba zapadne ako skladačka a ty si povieš:

„Teraz už rozumiem, prečo práve ja a prečo sa mi práve toto muselo stať. Keby nie toho, neboli by mi vstúpili do života ľudia a udalosti, ktoré nakoniec boli pre mňa požehnaním.“

Ak budeš veriť, že bude lepšie, tak určite bude, pretože život je ustavičný kolobeh. Tak, ako sa strieda leto s jeseňou, ďážď so slnkom, deň s nocou, tak sa aj v živote človeka striedajú lepšie a horšie obdobia. Ak práve teraz prechádzaš peklom, ber to ako daň za niečo, čo príde neskôr a bude to oveľa lepšie.

Sú chvíle, keď chôdza je jediný spôsob, ako to prežiť. Nie nadarmo sa hovorí: „ROZCHODÍM TO“. Keď sa ti zdá, že už ďalej nevládzeš, vyber sa na prechádzku, vnímaj krásu prírody, dýchaj z hlboka a kráčaj tak dlho, kým ti nebude lepšie na duši. Ver, že tá chvíľa príde. Toto urob vždy, keď ti bude ťažko. A tvoja duša sa postupne vylieči z každej bolesti.

USMIEVAJ SA. Každý deň, každú hodinu, každú minútu. Ak ti nie je do smiechu, ber to ako cvičenie, aby ti neochabli tvárové svaly. Nikomu nepristane opičí pyštek, ani smajlík naopak. Pri každej príležitosti sa na seba usmej v zrkadle. Usmievaj sa aj pri práci, smej sa na ľudí, ktorých stretáš a tak často, ako to len ide. To nevadí, ak je to úsmev cez slzy. Čím častejšie sa budeš usmievať, tvoje slzy budú vysychať a tvoj úsmev sa stane pravdivejší. Tvoja tvár bude každým dňom krajšia a tvoje okolie postupne uverí, že si šťastná bytosť, ktorá rozsieva radosť. Na koniec tomu uveríš aj ty sama. A čomu v srdci uveríš, to sa stane pravdou.

Pomáha aj každé ráno si spísať, všetko dobré, čo ti život dal. Priateľov, zdravie, nohy a ruky a schopnosť si sama zarobiť na chlieb, strechu nad hlavou, dostatok jedla, pitnú vodu, život v krajine, kde nezúri vojna…. Je toho veľa, za čo môže byť človek vďačný a pozitívne ťa to naštartuje do ďalšieho dňa.

Život vždy s nami jedná v záujme nášho najvyššieho dobra. Len tomu treba veriť, tak, ako veríme, že slnko vždy znova zasvieti. A neprestať kráčať….

Overené životom a potvrdené skúsenosťami tých, ktorých cesta nebola vždy vystlaná ružovými lupeňmi.