Bolesť duše je na našej životnej ceste jedným z najistejších príznakov toho, že sme sa nevydali správnym smerom. Pocit smútku a čudná nepokojná predtucha ukazujú, že sa človek vydal proti svojej vlastnej prirodzenosti, proti svojim najvyšším zásadám a skutočným hodnotám.
Chcelo by sa, ale… nejde to
Duša bolí, vtedy, keď vnútorne sami sebe niečo nedovolíte. Medzi ženami je napríklad dosť rozšírená táto situácia: každá chce byť očarujúcim, nádherným stvorením, ibaže mnohým rozum hovorí: „Veď si tučná, preboha, aký ty si ideál krásy!?“ A iná situácia: Máte sen, túžbu všetko tu nechať a odsťahovať sa žiť a pracovať do cudziny. Vaša rodina je však kategoricky proti a vy si to proti ich vôli skrátka nedovolíte.
V podobných situáciách je duša doslova ako v klietke. Rada by z nej unikla, ale vy nedokážete sami sebe dovoliť odomknúť klietku, aj keď kľúče vám zvonia vo vrecku. Nebojte sa byť sami sebou a obetovať, čo je vám cudzie. Duša sa vám odmení pocitmi radosti a vďačnosti!
Nechce sa, ale… musí sa to
Dosť rozšírená situácia. Ľudia dávajú prednosť nasledovaniu cudzích ideálov, hoci ich vlastná duša si žiada niečo celkom iné. Naše najvyššie hodnoty sa často nezhodujú so „spoločenskou morálkou“, ale aby sme „prežili“, volíme ústupky a robíme to, čo sa nám prieči. Ale vlastnú dušu človek neoklame.
Existuje názor, že keď sa podriadime vôli silnejších, urobíme kariéru, budeme úspešní a dosiahneme uznanie. V skutočnosti je však efekt takéhoto jednania celkom opačný. Skutočné šťastie a úspech môžeme dosiahnuť len vtedy, keď nás vedie naša duša. Nechoďte proti svojim najsvätejším zásadám, akékoľvek ťažké to bude.
Svet nie je zaujímavý
Pomerne vzácny prípad. Býva často predzvesťou veľkého duchovného skoku. Rodí sa pocit, že materiálne hodnoty nemôžu priniesť šťastie, záujem o úspech sa vytráca, snaha konkurovať vás nudí, zmysel honby za peniazmi a postavením sa vytráca. Všetok zhon okolo týchto pochybných hodnôt vám pripadá celkom nezmyselný a nemienite sa ho naďalej zúčastňovať. Ani lačnosť, ani závisť, ani akékoľvek prianie – nič už vám v srdci nezostalo.
Väčšina ľudí si prejavy svojej duše pletie s celkom obyčajným fňukaním vlastného ega. Bolesť duše, to je veľmi jemný signál, ktorý nám napovedá, že sa vzďaľujeme od svojich duchovných ideálov. Ale ego skrátka žiada o súcit a lásku. Nebolí nás teda duša, to naše naduté ego sa domáha pozornosti.
Pocit ublíženosti
Nikdy neprichádza z čistých kútikov srdca. Sebaľútosť a obviňovanie tých okolo z vlastného trápenia – nie, to nie je duša. To je znova naše ego.
Pocit nepokoja
Šepot duše si ľudia tiež často pletú s celkom obyčajnou ustaranosťou, ktorá vzniká v dôsledku roja negatívnych myšlienok, ktorý nám víri v hlave. Vzrušovanie a nechty ohryzené kvôli budúcnosti – to nás nebolí duša. Skôr by sme mali viac kontrolovať svoje myšlienky.
Pocit nespravodlivosti
Niekedy sa nám zdá, že svet s nami nehrá poctivú hru. A pocit nespravodlivosti div neprerastá vo svätý zápal duchovného hnevu. „Prečo tak so mnou jednajú?“, kričí v nás niečo. Ibaže to znova nie je duša, ale ego.
Nuda
Všetko sa nám sprotivilo, do ničoho sa nám nechce, svet sa nám javí nudný a nezaujímavý. Prepadá nás lenivosť. Zdá sa, že duša uvädá. V skutočnosti však by sme si mali vedieť stanoviť poriadny reálny cieľ a neskladať predčasne ruky do lona.
Neutekajte od toho
Keď človek pocíti duševnú bezmocnosť, málokedy sa ho niekto spýta: Prečo ťa bolí duša?“ Obvykle dostáva obľúbený recept na všetky strasti: „Nemysli na to, relaxuj, prepni na iný kanál!“ Užitočné je urobiť niečo celkom opačné: pozrieť sa, v čom je príčina nášho stavu. Veď bolesť duše signalizuje vždy zmenu.
Buďte tu a teraz
Nieto lepšieho lekára, než je prítomný okamžik. Odpojte sa od všetkého, čo sa netýka tejto sekundy. Zbavte sa myšlienok a starostí a prijímajte to, čo je. A ruža vašej duše sa začne rozvíjať. Doslova ako na dlani sa otvoria všetky jej potreby a túžby. Zostaňte skrátka tu. Vráťte sa do „teraz“.
To, čo sa stalo už neexistuje a to, čo ešte nebolo možno ani nebude. Jediné, čo je skutočné, je TERAZ.
Vaše srdce je tým najpresnejším nástrojom merania čistoty vašich úmyslov. Myšlienky vyvolávajúce strach musíte zavrhnúť. Duševná bolesť sa dá vyliečiť. Musíme veriť vodiacej ruke sveta a voliť také varianty skutočnosti, ktoré nám napovedá naše srdce. Choďte tam, kam vás vedie srdce.
Zdroj: PRO NÁLADU
Kniha:
DENNÍK OPATROVATEĽKY
Som žena ako vy. Na Slovensku mama, v Rakúsku opatrovateľka, žijúca cudzí život.
V tejto knihe nájdete mnohé opatrovateľské zážitky, myšlienky, smútky aj radosti. Nazrite do knihy a ja vám sľubujem, že so mnou budete plakať aj sa smiať a že sa v nej mnohé nájdete.