Značka: opatrovateľské príbehy

Ako babka k novému domovu prišla

Majka pracovala u babky Iren už šiesty rok. Za ten čas spolu zažili chvíle veselé i smutné, veľa krát si pod vplyvom ponorkovej choroby navzájom liezli na nervy. Ale zvykli si na seba a pravdu povediac, aj keď Majka niekedy už túžila po zmene, nevedela si zrazu predstaviť, zvykať si znova na nového klienta. Iren bola bezdetná vdova. Mala síce rodinu, ale v dome...

Celý článok

Môj spoločník- samota

Príbeh, ktorý pochopí iba opatrovateľ/ka Vybral som sa na pauzu,  trochu sa poprechádzať. Ťažký deň som mal za sebou… Slniečko svietilo, aj snehu bolo trochu… Nie je deň ako deň a kvet  nepodobá sa kvetu. I ja mám náladu raz takú a raz onakú… A keďže bolo pekne, vybral som sa von kvôli vzduchu, nadýchať sa a vyvetrať si hlavu… a možno prísť...

Celý článok

Niekto na mňa stále čaká

Odchádzame za prácou, na dlhé týždne, niekedy aj mesiace, často krát už ani poriadne nevieme, kam vlastne patríme. Ale náš domov je stále tam, kde na nás niekto čaká. Niekto, kto možno ani nechápe, prečo musíme stále odchádzať preč, opúšťať toho, kto nás má úprimne rád. A stále na nás čaká… Tak, ako v príbehu opatrovateľa Pavla. … Pred desiatimi...

Celý článok

Moja prvá Oma

Ďalší príbeh jednej z nás Ďakujem veľmi pekne za krásne a zaujímavé články. Veľmi rada ich čítam. Pokúsim sa opísať môj príbeh opatrovateľky. …  Na Slovensku som roky pracovala ako šička. Šili sme monterky do Nemecka. Práca ma bavila aj keď bola náročná. Veď úkolová práca dá zabrať.  … No prišiel čas, kedy sa moja jediná dcéra rozhodla, ďalej...

Celý článok

Slovenské Vianoce vo Viedni

Čas vianočných sviatkov je síce o radosti, ale pre opatrovateľky a ich klientov to tak vždy nie je. Priatelia mi závidia krásy Viedne, kde sa pracovne nachádzam už tretí rok. Nie som tam však na dovolenke. Nežijem tam, len tam pracujem. Napriek tomu to mesto milujem. Mám v živej pamäti ako som do Viedne prišla prvý krát. Bolo to v predvianočnom...

Celý článok

S optimizmom ide život ľahšie

Tak dievčatá a chlapci, zajtra bude presne 5 rokov, ako som prišla do Rakúska za opatrovateľku. Plná strachu a očakávania, čo ma tu čaká, či ma nepošlú domov pre neznalosť nemčiny. Ejjj, mala som to často na tanieri. Hneď prvý turnus mi babku vzali do nemocnice, vôbec som nevedela čo jej bolo. Na Vianočnú večeru som jedla sama šalát a už zimnú rybu,...

Celý článok

Talianske Vianoce

Vianoce 2012 na mňa padli pri jednej milej, takmer storočnej tete v Dornbirne. Malebnom meste takmer na konci Rakúska, v prostredí, už nasiaknutom „švajčiarskou“ atmosférou pohody. Aby sa mi sviatky spájali aj s domovom, po prvý krát mi rodina dovolila zobrať si so sebou aj svojho malého psíka – čivavku. Ako vianočný Bonus 🙂 Nebudem tu opisovať cestu vlakom- 22.12., ako sa...

Celý článok

Sama v cudzom svete

Môj príbeh sa stal pred štyrmi rokmi, práve v decembri, keď som nemala inú možnosť a bola som donútená nechať prácu na Slovensku kvôli rodinným problémom a odísť do Rakúska. Zanechala som doma tri deti vo veku 7, 8 a 11 rokov. Kedže som sa rozviedla, musela som nejako zabezpečiť rodinu, k tomu išli Vianoce a bez nijakého príjmu som nechcela ostať. Veľkou...

Celý článok

Příběh – nejen o Vánocích

Chtěla bych vám napsat můj příběh, který se odehrál tak, že  syn, necelý pul rok po povinné  vakcíně, onemocněl. Je to x let co jsem byla poprvé rozvedena a měla tenkrát dva malé syny. Ve 21 letech jsem zůstala  sama. Měla jsem občas přítele, přece ty roky nezahodím a nakonec, od své puberty  jsem si přála dvojčátka! Ale...

Celý článok

Príbeh opatrovateľa – služba v kláštore

Bol som požiadaný riešiť problém v kláštore, kam ženy nesmú vstúpiť. Mladý páter – 55 rokov, vzdelaný, múdry, tichý a osamelý, po ťažkej mozgovej príhode. V kláštore ležal asi tri roky, žiadny kontakt so svetom, jeho najlepší priatelia – samota, ticho  a nemohúcnosť, si vybrali svoju daň… Na uvítanie som sa predstavil a povedal som mu, že som jeho osobný opatrovateľ,...

Celý článok