Tieto veci už nerobím a nechýbajú mi

ŽENA toho musí zvládať naozaj veľa. Byť matkou, partnerkou, často krát živiteľkou rodiny a k tomu všetkému sa neustále vzdelávať, aby nebola nudná a udržiavať sa, pretože povinnosťou ženy je byť krásna…

Keď som sa stala matkou, prvoradé pre mňa bolo dieťa a keďže deň má iba 24 hodín, začala som niektoré domáce práce vypúšťať, alebo aspoň obmedzovať. Okná umývam zásadne vtedy, keď sú špinavé a rozhodne nie pred Vianocami, alebo pred Veľkou nocou, vtedy mám dosť iných starostí a je pre mňa dôležitejšia rodinná pohoda, než sterilná domácnosť.

Upratujem priebežne počas celého roka a každý deň. Je to oveľa efektívnejšie a menej únavné, než veľké upratovanie raz za čas. Žehlím iba to, čo skutočne vyžehliť treba, niektoré veci len poskladám a uložím do skrine.

Nerobím domácu knedľu ani domáce cestoviny a varím rýchlo a jednoducho. Milujem rýchle a jednoduché recepty.

Nešijem a nepletiem. A nie preto, že by som to nevedela. Kedysi som veľa oblečenia pre deti zhotovovala sama. Ale už dávno mi to pripadá zbytočné.

Takže, ako ste už zistili, nie som nijaká žienka domáca, ale kupodivu, domácnosť mi funguje a celkom dobre. Máme čo jesť, nežijeme v špine, ani v biede a všetci sme zdraví.

Zo života som vypustila aj iných požieračov času. Hlavne televízor. Keď som sama doma, nikdy ho nezapnem. Občas sa do niečoho zapozerám, ale vždy len keď pozerá niekto z rodiny a niečo ma zaujme. Mám televízor vo svojej izbe, ale vôbec ma neláka ho zapnúť, radšej čítam, alebo niečo píšem, je to pre mňa oveľa zmysluplnejšie.

Nekupujem časopisy. Už pekných pár rokov. Nechýbajú mi. Kedysi som kupovala noviny, takmer každý deň a ženské časopisy minimálne raz za týždeň. Od kedy používam internet, všetko, čo potrebujem si nájdem tam a čítam iba články, ktoré ma skutočne zaujímajú. A keď ma omrzí monitor počítača, čítam knihy. Mám ich doma celkom slušnú zbierku a nie všetky prečítané, takže mám čo robiť na roky dopredu.

Nechodím na klebety. Raz za čas si zájdem s kamarátkami na kávu, alebo sa zúčastním rodinného posedenia, ale nepotrebujem to každý deň, ani každý týždeň. Oveľa viac ako posedenie niekde pri pive ma baví písanie článkov. Viem sa však prispôsobiť a neodmietnem občasnú zábavu, ani nekazím partiu. Len to nevyhľadávam.

Po rokoch úmornej driny vo fabrike som sa rozhodla úplne zmeniť život a odísť do Rakúska robiť opatrovateľku. Pracujem iba dva týždne do mesiaca a zarobím viac, ako pred tým za celý mesiac. A zďaleka sa tak nenarobím. Ku každodennému chodeniu do zamestnania a ešte na tri smeny by som sa už naozaj vrátiť nechcela.

Ale tým, že som pol mesiaca preč, život mi uteká akosi rýchlejšie. Málo času trávim s ľuďmi, s ktorými ho skutočne tráviť chcem, preto sa snažím všetko si vynahradiť v čase keď mám voľno a určite mojich drahocenných pár dní doma nechcem tráviť iba pri domácich prácach. Nechcem sa raz v starobe zobudiť a plakať, kam sa podel môj život.

Keď mi skončí pracovný turnus, venujem sa deťom a ľuďom, ktorí sú môjmu srdcu blízki a keď je čas, tak cestujem. Chcem niečo vidieť, zažiť… Zbieram zážitky, nie veci.

Obmedzila som nakupovanie. Keď som začala robiť na turnusy v Rakúsku, smútok za rodinou a za deťmi som si liečila nakupovaním. A chcela som im trošku vykompenzovať, že nie som doma, ale aj sama sebe dopriať, čo som si musela roky odopierať a tak som nakupovala. Hlavne oblečenie, ale aj iné veci a darčeky. To bolo pred piatimi rokmi.

Asi pred dvoma rokmi sme sa sťahovali z bytu do rodičovského domu a ja som si zrazu uvedomila, koľko vecí a aj zbytočností sme za tie roky nazhromaždili a aký je problém sa ich zbaviť.

A uvedomila som si aj to, že človek toho k životu vlastne nepotrebuje veľa. Zdravie, rodinu, zopár dobrých priateľov. Všetko ostatné je nahraditeľné a mnoho krát zbytočné.

Ebook zDARma: SOM OPATROVATEĽKA-dva životy jednej ženy- na stiahnutie TU